Papierové peniaze a mince majú svoje rozmery, označenie, materiál a ochranné prvky proti možnému falšovaniu.
Podoby vládcov a významných osobností, ktoré symbolizujú autoritu v nás vyvolávajú pocit, že práve oni disponujú a narábajú týmto papiermi nazývanými peniaze. Lenže oni sa o ich samotnú výrobu nepričinili. Myslím tým, že nevyrobili ani len jeden papier. Už na tomto príklade vidíme nejasné predstavy o vlastníctve peňazí. Teda títo ľudia si peniaze určite zaslúžili určitou činnosťou, no nevyrobili ich. Teda ľudia, ktorí peniaze vyrábajú, si ich nemôžu privlastniť takisto. Hodia sa do obehu a získava ich každý podľa svojho plánu. Takže sa tvorí systém, pomocou ktorého sa majú tieto peniaze spravodlivo podeliť, aby spoločnosť naďalej fungovala. Teda kto ich skutočne vlastní? Príde nám určitá čiastka peňazí, no za určitý čas ich zasa utratíme a opäť dáme do obehu iným. Za poskytnuté služby, kúpu tovaru či povinné platby poistenia, alebo ich vložíme do banky. Takže to skutočné vlastníctvo peňazí je relevantné.
Určité peniaze teda vlastníme, no v podstate ani nie. Máme ich na to, aby sme ich opäť pustili do kolobehu, kým nám neprídu ďalšie. Lenže dobre vieme, že neprídu len tak sami od seba. Každú mincu si musíme zaslúžiť a venujeme tomu svoj čas i silu. Na druhej strane však pracujeme, tvoríme a niečomu napomáhame.
Pomáhame tvoriť ekonomiku svojou prácou, službami, no i platením peniazmi, ktoré nám po mesiaci zaslúžene prídu. Toto je teda základný systém a je jedno či je demokracia, komunizmus,… Toto zostáva rovnaké v každom systéme. Toto je ekonomika a tvorí ju každý z nás. Rozdiel v systémoch nastáva vo veci výšky rozdeľovania financií, finančnej povinnosti občanov a celkového systému, ako nám umožňuje k peniazom sa dostať. Samozrejme systém by mal hľadieť i na morálku občanov, na určité ideály, nielen na peniaze a ekonomiku.
