- Neúprimnosť a neprítomnosť sebareflexie
Nemajú radi, keď nie ste úprimní. Keď sa tvárite, že vy ste v ich veku boli bezchybní. Pokojne im povedzte, čo ste v živote pokazili a čo vám je dnes ľúto. Nie je to prejav slabosti. Je to úprimnosť. Deti vycítia, že nepoviete všetko. O taký vzťah nemajú záujem. Túžia, aby ste boli otvorení. AJ keď to nedajú vždy najavo, chcú sa učiť.
- Keď máte vždy pravdu a neospravedlníte sa
Priznajme si to — aj my sa mýlime. Nesnažte sa ich presvedčiť za každú cenu o svojom názore. Nemyslím tým názor na film, ktorí ste si práve pozreli. Môže sa stať, že napríklad nesprávne vyhodnotíte situáciu, vyhrešíte ich za niečo, čo neurobili. Priznajte si chybu a ospravedlňte sa. Získate tým kus ich dôvery.
- Priveľa príkazov
Je to tak. Nemajú radi mnoho povinností. Chcú slobodu a veľa času na zábavu. A keď dookola počúvajú napríklad: „uprac si“ alebo „urob si úlohy“, rastie v nich odpor. Vy to síce hovoríte preto, že vám záleží na poriadku v izbe a ich prospechu, no oni tomu tak nerozumejú. Pokúste sa im to povedať „v inom jazyku“. Nemyslím tým, že sa máte učiť po taliansky alebo oprášiť pozostatky ruštiny. Aj tak by to nepomohlo. Budete potrebovať naučiť ich, že povinnosti sú prirodzenou súčasťou života dospelého človeka, akým sa o niekoľko rokov stanú trochu inak. Vysvetlite im svoje dôvody a pomôžte im pochopiť ich.
- Nedostatok pozornosti
Ak sa s vami dospievajúce dieťa chce rozprávať, venujte mu sústredenú pozornosť. Nezačnite popri tom robiť niečo iné. Inak sa totiž môže stať, že časom sa už rozprávať nebude chcieť. Využite teda každú príležitosť a bavte sa spolu. Ostatné na chvíľu počká. Nezabudnite ho najskôr vypočuť a prejaviť pochopenie. Pokojne mu položte niekoľko otázok. Až potom mu raďte, čo má v situácii, o ktorej ste sa bavili, robiť.
