Práve ôsmy marec je dňom, kedy množstvo rádiových staníc vypúšťa do éteru problematiku ženskej nerovnosti v porovnaní s ich opačným pohlavím vo všetkých oblastiach so značným zaujatím. Zatiaľ čo problém na úrovni ženského nedocenenia je v slovenských médiách prítomný len zriedka, na svojej váhe a dôležitosti pôsobivo naberá v rozvinutejších krajinách, kde sa rôzni odborníci venujú popri inom aj téme postavenia žien v spoločnosti. Francúzske či americké médiá ako TV5MONDE či New York Times sa detailne púšťajú do analýzy citlivých tém všetkých krajín sveta, žurnalisti a reportéri sa nevyhýbajú značnej kritike mierenej na pošliapané práva žien.
Kolektív „8 Mars“ (v preklade z francúzštiny do slovenčiny 8.marec) v tento významný deň tiež nezaháľal. Vyzval všetky ženy žijúce na území Belgicka do ulíc, aby podporili cieľavedomý štrajk či už v ich práci, alebo doma. Podobne aj iné asociácie po celom svete apelovali na príslušníčky ženského pohlavia, aby sa stali súčasťou masových demonštrácií a aby sa rozhodli zabojovať o svoje práva. Malé skupinky žien sa postupne vytvorili v belgických mestách ako Tournai, Liège, Antverpy či Gent. Medzi jednotlivými požiadavkami, ktoré majú za cieľ zrovnoprávniť ženské pohlavie s mužským, odzneli najmä tie týkajúce sa otázok platového ohodnotenia, ale i celkového ponímania ženy v spoločnosti, a to vo všetkých oblastiach od vzdelávania, cez umelecké domény, až po politický sektor.
Robert Vertenueilzo spoločnosti FGTV (General Federation of Belgian Labour) sa vyjadril nasledovne: „Ide o sociálny boj, ale aj o boj na úrovni spoločenskej organizácie a fungovania štrukturálnych pomerov. Máte k dispozícii veľa pekných prejavov týkajúcich sa rovnosti medzi ženami a mužmi. V konečnom dôsledku sú však staré patriarchálne reflexy a diskriminácie stále prítomné.“
Spoločnosť založená na tradíciách a konvenciách, riziko pre snahy a ambície zo strany žien?
Javí sa nám, že častokrát sa ženy stávajú obeťami jedny pred druhými. Nikdy sa nezamýšľame, či zdanlivý súboj v ich radoch veľmi úzko nesúvisí s otázkou podriadenosti voči mužom. Presne tak, čo ak práve povinná zaviazanosť voči svojmu „pánovi“ doháňa ženu k neznášanlivosti voči jej „konkurentke“, ktorá však vizáž konkurencie nadobudla len nezmyselným súperením o priazeň druhého pohlavia, ktoré sa však riadi úplne odlišnou ideológiou, ako tou, čo od neho obe „rivalky“ očakávajú? Syndróm mužskej nadradenosti obieha územia celého sveta v podobe strašidla s temnou tvárou, ktorú do istého momentu nebolo možné rozjasniť.
Žena v skutočnosti nemá v úmysle stávať sa hrozbou pre druhú ženu. Alebo teda inak, rozhodne by nemalo byť zámerom žien fungovať na princípe konkurencie jedna voči druhej. Vo svete dnes možno badať, práve naopak, snahy a tendencie o zveľaďovanie ženskej dôstojnosti, rozvoju vzájomného porozumenia a solidarity adresovaných ženou voči žene. Lebo áno, ocenenie, o ktoré tak bojujeme môžeme získať len v jednote, kedy nie sme jedna pre druhú hroznou, ale inšpiráciou.
